Účasť zástupcov zamestnancov pre BOZP na skončení pracovného pomeru

V súčasnej praxi zamestnávateľov nevyvoláva otázky ustanovenie § 74 Zákonníka práce podľa ktorého: "Výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo."

V zmysle vyššie citovaného ustanovenia zákona je nesporné, že zástupcovia zamestnancov sa účastnia na skončení pracovného pomeru, a to vo forme prerokovania výpovede alebo okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa.

Kto sú zástupcovia zamestnancov definuje § 11a Zákonníka práce nasledovne: "Zástupcovia zamestnancov sú príslušný odborový orgán, zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník. Pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci je zástupcom zamestnancov aj zástupca zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci podľa osobitného predpisu."

Za zástupcov zamestnancov je teda považovaný nielen odborový orgán, zamestnanecká rada a zamestnanecký dôverník, ale aj zástupca zamestnancov pre BOZP.

Vzhľadom k dikcii vyššie citovaných ustanovení zákona si môžu zamestnávatelia klásť otázku či vzniká zamestnávateľovi povinnosť, prerokovať výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru so zástupcom zamestnancov pre BOZP? Odpoveď je nie.

Zamestnávateľ nemá povinnosť prerokovať skončenie pracovného pomeru so zástupcom zamestnancov pre BOZP a to z dôvodu, že zástupca zamestnancov pre BOZP vykonáva svoju pôsobnosť len v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, nedisponuje všetkými oprávneniami tak, ako je to v prípade zamestnaneckého dôverníka, zamestnaneckej rady a odborového orgánu. Zástupca zamestnancov pre BOZP síce zastupuje zamestnancov na pracovisku, avšak len v otázkach, ktoré sú upravené prevažne v ustanoveniach § 146 - § 150 Zákonníka práce (Šiesta časť Zákonníka práce - Ochrana práce) a jeho pôsobnosť nemožno extenzívne rozširovať na iné oblasti zastúpenia zamestnancov.

V otázke prerokovania skončenia pracovného pomeru so zástupcom zamestnancov pre BOZP rozhodoval aj Krajský súd v Nitre, ktorý v rozsudku sp. zn. 9 Co/199/2007 zo dňa 29.11.2007 uviedol nasledovné: "Odvolací súd vychádzal z toho názoru, že odporca nebol povinný žiadať predchádzajúci súhlas od zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci určeného podľa osobitného predpisu, keďže tento zástupca zamestnancov zastupuje iba v otázkach bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a nesupluje činnosť odborových orgánov, prípadne zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckého dôverníka. (...) Skutočnosť, že zamestnanci odporcu tieto orgány nekreovali, hoci tak urobiť mohli, nezavinil odporca. Je vecou zamestnancov, aby za účelom hájenia svojich záujmov si svojich zástupcov zvolili, a pokiaľ tak neurobili nemá povinnosť odporca pri jednotlivých úkonoch žiadať predchádzajúci súhlas, alebo prerokovať ich so zástupcami zamestnancov."

Súd v prejednávanej veci konštatoval, že v prípade, ak u zamestnávateľa pôsobí zástupca zamestnancov pre BOZP, zamestnávateľ nemá povinnosť prerokovať skončenie pracovného pomeru, nakoľko tento zástupca zamestnancov, vykonáva pôsobnosť len v oblasti BOZP. Uvedená povinnosť by zamestnávateľovi vznikla len v prípade, ak by u zamestnávateľa pôsobil odborový orgán, zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník.